Morojka - Victoria Lazar

6. května 2013 v 15:14 |  Profily
Jméno: Victoria Lazar
Rasa: Morojka
Věk:48 let
Datum narození: 17.9.1965
Místo narození: Jekaterinburg
Živel: oheň

Vzhled: Victoria má polodlhé hnedo-blond vlasy. Ona sama kedysi veľmi dávno vravievala, že jej vlasy sú zlatavé. Že je zlatovláska. Či je to pravda, musíte posúdiť sami, ale faktom zostáva, že jej vlasy nemajú konkrétnu farbu. Každý prameň je vlastne iného odtieňa a všetko záleží od uhlu dopadajúceho svetla a pohľadu. Kedysi v tvári mávala úsmev, dnes je to vážny výraz, bez akéhokoľvek náznaku citu. Pyšnosť a neústupnosť sa stali jej druhými menami. Aká je v súkromí, to už dnes nevie, alebo skôr vie, len málokto. Oči šedastej farby, ktoré vám okamžite dajú najavo ako na tom ste. Či ste prešli vstupným testom alebo ste odpísaný na veky vekúce.
Jej postava je primeraná a niekto by povedal, že na svoj vek je stále pomerne živá. Či je to pravda, budete musieť posúdiť sami. Avšak po návrate na kráľovský dvor si veľmi obľúbila modeling a návrhárstvo, čiže v jej šatníku nájdete skutočne čokoľvek. Nie preto, lebo by bola modelkou, ale preto lebo sa jej veľa kúskou páči a snaží sa aj niečo navrhovať. To, že jej to ide biedne je vec druhá. Z toho dôvodu ju môžete vidieť vlastne v čomkoľvek. Veľmi často ju však môžete vidieť v teplých a zemitých farbách.
Povaha: Victoria rovnaká ako jej živel. Dokáže byť teplá a milujúca rovnako ako oheň, no ak ju rozhneváte jej hnev bude spaľujúci a zničí vás. Ak si vás obľúbi, ak sa stane vaším priateľom, taktiež to znamená, že ste si našli priateľa na život a na smrť. Pre svojich priateľov by spravila prvé posledné, pre tých čo miluje, by položila aj život. Avšak rozhnevajte ju, zraďte ju a v ten moment ste ju stratili. Nikdy viac vám neodpustí, nedá vám druhú šancu ani keby ste sa rozkrájali. Nedovolí vám viac vstúpiť do svojho života znova. Bude vás zaryto odmietať, nebude vás už viac chcieť. Je verná viac ako si dokážete prekvapiť. Jedného dňa vám prisľúbi svoju vernosť a už nikdy viac ju nestratíte. Dokonca aj keď umriete, ešte veľmi, veľmi dlho bude jej konanie také, aby vám svoju vernosť dokázala aj keď už budete dávno mŕtvi. Veľmi dlho sa dokáže smiať a byť veselá, avšak keď ju niečo rozosmutní, rožčúli ešte dlhšie dokáže na tvári nosiť vážny výraz a zasmiať sa len občas. Je veľmi hĺbavá a svoje kroky si dobre premyslí predtým ako ich urobí, bohužiaľ, niekedy keď je toho na ňu priveľa, akýsi pomyslený balón v nej praskne a ona spraví presne to, čo si myslí, to, čo jej prvé napadne. Nedáva si vtedy pozor na jazyk, na to, komu ublíži. I keď vie, že to, čo urobila bolo zlé, nevezme to späť. Nerada si priznáva chybu. Je hrdá. Je pyšná. Presne ako kráľovská.


Životopis: Narodila sa 17.9. 1965 v Jekaterinburgu. Už ako dieťa bola veľmi veselá a priateľská. Správne, priateľská. Nežila na kráľovskom dvore. Vlastne tam chodila len veľmi zriedka spolu so svojimi rodičmi Anastasiou a Sebastianom Lazarom. Po svojom otcovi aj dostala meno, Victoria. Jej rodičia ju rozmaznávali a milovali, no zároveň ju vychovávali tak, aby nerobila svojmu menu hanbu. Často si dovolila tvrdiť, že ju vychovávali lepšie ako deti na kráľovskom dvore. Dostávala to najlepšie vzdelanie, aké bolo v tej dobe možné a už ako dieťa mala za zadkom dvoch strážcov. Spočiatku to nenávidela, neskôr si svojich strážcov obľúbila. Boli to jej jediní priatelia. Ostatne, tam, kde bývali veľa detí nebolo. Ako by aj mohlo? Jej rodičia, hoci boli z hlavnej vetvy rodiny, neboli veľmi spoločenskí. Z ich pohľadu boli pletky na kráľovskom dvore len úbohými maličkosťami, hlúposťami. Ich záujmy boli kdesi vyššie, tam, kde ona nikdy nedovidela.
A tu sa stretla s TraitonomTarus. Bol to jediný moroj, dostatočne blízko na to, aby sa d ním ona mohla stretnúť. Stretla sa s ním zhruba v období, keď mala osem rokov. Bol to celkom milý chlapík. Celkom iný ako jej rodičia, aj keď jeho a ich názory boli v mnohom veľmi podobné. Jej strážci k nemu prechovávali rešpekt a keď o ňom rozprávala svojim rodičom, tí sa len usmiali a prikývli. To, že tým neboli nadšení sa dozvedela až oveľa, oveľa neskôr. Tu sa stretla s dievčaťom z rodiny Tarus, ktoré bolo rovnaké ako Traiton, ibaže podľa nej samej ešte oveľa horšie. AnesTarus, o dva roky staršia červenovláska. Od prvého momentu to bola jej súperka, niekto s kým sa musí biť o pozornosť Traitona, jediného moroja v okolí, ktorý s ňou nebýval. Bohužiaľ, tento boj prehrávala na plnej čiare, pretože Anes bola jeho neter a keď tu bola ona, často zmizli na dlhú dobu preč, často sa vyhovárali, že teraz sa s ňou nemôžu rozprávať, hrať sa. Kto by to dievča nenenávidel?
A tak, keď mala Victoria desať, jej rodičia museli niečo vybaviť a nechali ju na starosti strážcom, ktorým bezmedzne dôverovali, dievča, tá červenovlasá zmija prišla s úsmevom na perách a chcela sa s ňou hrať. Chcela byť jej priateľka. Vtedy Victoria vybuchla a ako rodičia pred odchodom svojim deťom hovoria "dúfam, že až sa vrátim nebude z domu len kôlnička na drevo" a myslia to ako vtip, sa stalo skutočnosťou. Samozrejme, Anes to schytala tiež. Bolo to prvýkrát, čo použila svoj živel na obranu a na útok, prvýkrát, čo niekto ošmahol jej krásne červené vlasy, ktoré tak milovala. Dovtedy ich mala krásne dlhé, červený závoj. Lenže po zásahu Victorie z jej vlasov zostalo ... niečo hrozné. Ošklbané kura bolo miss. Dom to, nanešťastie, neprežil. Strážci sa len tak-tak zachránili a nakoniec všetci skončili v pomerne maličkom domčeku Traitona. Z dôvodu dlhých opráv nakoniec v Traitonovom domčeku strávili nejakú dobu aj Victoriini rodičia. Ona a Anes sa museli naučiť vychádzať. Traiton a Victoriiný rodičia ich k tomu donútili. A tak sa tie dve naučili vychádzať. Keďže Victoriiný rodičia museli dohliadať na výstabu sídla, dostal ich nastarosťTraiton. Victoria pálila všetko vo svojom okolí a Anes to úspešne hasila. Vďaka Traitonovi, ktorý ich neustále sekýroval, sa však obe naučili svoje živly ovládať tak, aby ste mali pocit, že práve ten živel ktorý majú ony je ten neporaziteľný, ten najlepší. Nie len Anes je dobrá v tom svojom, ale aj Victoria. Veci, ktoré dokáže vytvoriť s ohňom sú priam úžasné. Dokázala tromfnúť Anes a preniknúť cez jej obranu vákua, rovnako ľahko ako jej Anes dokázala vrátiť dlh za svoje vlasy.Traiton ich však neučil len využívať ich schopnosti ohňa a vzduchu, ale potajme dostávali aj hodiny s dhampýrmi, ktorý ich mali naučiť sebaobrane. A tak sa z nich postupne stali priateľky. Doslova na život a na smrť. Možno ich ešte pevnejšie spojila smrť Traitona, ale o tom by sa samozrejme dalo polemizovať.
Keď Victoria začala študovať, poslali ju na akadémiu v Rusku, potom prestúpila na sv. Vladimíra, odtiaľ na ďalšiu školu. Cestovala. Jej rodičia chceli, aby mala rozhľad, aby vedela aké to je vo svete. Na škole, na ktorú prestúpila ako na poslednú sa objavil moroj, ktorý ju chcel. Chcel ju skutočne veľmi až to hraničilo s obťažovaním. EvanWeis. S Anes udržiavala kontakt a bola viac ako prekvapená, keď jej namiesto nadšeného listu s obsahom osôb ktoré sa podvolili, vzdali dvojke VicAn, prišla pozvánka na svadbu. Veď mala len 16! Svadba? Nechápala. Pochopila až sa vrátila do Ruska, kde videla svoju niekdajšiu nepriateľku, terajšiu priateľku ako si berie osobu, kvôli ktorej ju celý morojský svet zavrhne. Stane sa nechcenou, nechceným exemlárom, niekým kto nie je vítaný nikde. Chcela si vziať dhampýra! Snažila sa jej to rozhovoriť, ale bolo to zbytočné. Hoci nebola plnoletá a hoci nesúhlasila, stala sa ich svedkom, spolu s priateľom toho dhampýra, LiamomWilliamsom. Ten sa celú svadbu mračil a vyzeral akoby prehltol chrobáka. Ale ich priatelia boli šťastní a to bolo dôležité. Pre oboch a tak sa počas svadobnej oslavy pustili do reči. Aj keď ona bola morojka z hlavnej vetvy rodiny a on dhampýr, obyčajný strážca akéhosi moroja z rodu Myosin, rozumeli si. Tancovali, rozprávali sa a napokon, napokon si vymenili adresy. Keď prišiel čas vrátiť sa späť do školy, nechcelo sa jej. Stále mala pocit, že s Liamom si nepovedala všetko, že stále bolo toľko vecí, poznatkov, ktoré si museli vymeniť. Mala pocit, akoby to bola jej spriaznená duša. Pravda, s dhampýrmi si rozumela vždy, ale toto bolo niečím iné, výnimočné.
A tak sa stalo, že každý deň nedočkavo očakávala list a keď konečne prišiel, obratom odpísala a znova čakala. Či to bolo vzájomné nevedela, ale písanie si s Liamom bolo také oslobodujúce, také uvoľňujúce. Nemohla sa dočkať až sa stretnú znova. Otázkou bolo, pri akej príležitosti? Kedy? To, znova vyriešili ich spoloční priatelia, aj keď neúmyselne. Anes sa narodilo syn a ona i jej manžel chceli, aby oni dvaja, ich najlepší priatelia boli tí, ktorí mu požehnajú, aj keď ani jeden z nich neveril na Boha, verili v niečo iné. V dary, ktoré môžu ich dieťaťu dať len dobré srdcia ich priateľov. A tak sa stretli znova. To mala 17 a o rok, mala končiť školu. Stretnutie s Liamom však bolo o čosi búrlivejšie ako predtým. Bolo oveľa živelnejšie, nedočkavejšie.
Onedlho na to, Liama preložili. Bola to zásluha Victorie, Anes a Marleena. Všetkým trom za tú dobu troška narástli prstíky a oni si mohli dovoliť aspoň ako-tak popoťahovať za nitky, aj keď za to na tú dobu museli zaplatiť skutočne priveľa. Až veľmi veľa. Ale im to za to stálo.
Keď mala Victoria 18, zostala tehotná, no ukončenie školy, zostalo v nedohľadne. Ako morojka z hlavnej vetvy rodiny si nemohla dovoliť byť taká ako jej priateľka, nemohla sa vydať za toho, koho milovala a už vôbec nie mu porodiť dieťa. A tak sa spolu s Liamom jedného pekného dňa zbalili a odišli z akadémie, kde bol Liam preložený a kde ona v tej dobe študovala. S menšou pomocou úplatkov, maličkou sieťou informátorov a osôb ktoré im niečo dlžili ich nikto neprichytil a oni sa dostali z krajiny. Odišli do Nórska, kde sa vzali a tu sa, za tej najtuhšej zimy narodil ich prvé dieťa. Syn Alexander. Po narodení Alexandra si prestala robiť starosti svojim postavením, milovala svoju rodinu a chcela jej byť nablízku. To bolo všetko, čo ju zaujímalo. Keďže pre svet morojov bola prakticky mŕtva, mohla svojej priateľke poslať len list a fotografiu. Odpoveď však nikdy nedostala. Po nejakej dobe sa odsťahovali do teplých krajín, keďže od tajných zdrojov, dostali upozornenie, že sa v okolí objavilo priveľa strigojov. Odišli do južnej Ameriky, kde sa usadili v Brazílskych pralesoch. Tu zostali až kým Alexander nedosiahol desať rokov. Rástol ako z vody a ona bola naňho každým dňom pyšnejšia a pyšnejšia. Potom našli opustený ostrov, ktorý ich okamžite upútal a tam sa odsťahovali na ďalších desať rokov. Avšak, Alexander tam mohol s nimi byť len chvíľku. Liam chcel aby sa vedel brániť. Obaja vedeli, aký osud čaká dhampýra ktorý sa nestane strážcom. A bol to horší osud, ako umrieť v boji. Poslali ho na akadémiu v Brazílii. Kým bol Alexander preč, narodila sa im dcérka, ktorú pomenovali Elizabeth. Ňu samotnú to potešilo, tešila sa dcére a tak, ako predtým aj teraz napísala svojej priateľke. Tentokrát od nej dostala odpoveď. Spolu so svojím manželom ich navštívili. Prekvapilo ich to. Vtedy sa dozvedela, že aj ona už má dve deti, ibaže jedno... odvrhla. Znenávidela ju, znechutilo ju to a vyhodila ju. A ona odišla spolu s akýmsi veľmi podivným varovaním. Ale ona tomu nevenovala pozornosť. Dávali si pozor dovtedy, tak prečo by sa teraz malo niečo stať? Slnko tam svietilo dlho, útok strigojov nehrozil a ostatní nevedeli kde sa nachádzali. Keď dosiahla malá Elizabeth 5 rokov, spolu s Liamom sa rozhodli zmeniť sa. Zmeniť to, že sa skrývali. Tie roky ju donútili pouvažovať o tom, ako sa zachovali, čo urobili. Nenávidela tých, ktorí utekali od povinností, vyčítala to Anes, ale ona urobila presne to isté. Aby mala svoj prah čistý a mohla Anes ďalej bombardovať argumentami, prečo si dcéru vziať späť, ale najmä a to bol ten hlavný dôvod, aby mali ich deti lepší život a nemuseli sa skrývať, rozhodli sa vrátiť. Nastúpili na prvú loď. Ibaže, celé to malo háčik. Varovanie, ktoré vtedy dostali a ona odignorovala sa stalo oprávneným. Na lodi, na ktorej cestovali sa však ukrýval pár strigojov. Kto boli, prečo tam boli, to sa nikdy nedozvedela. Jediným istým však bolo, že ako prvá im do rúk padla ich malá dcérka Elizabeth. Malá Elizabeth sa behom chvíľky stala strigojkou. Ani Liam a ani čerstvý strážca Alexander tomu nedokázali zabrániť. Dokonca ani ona, jej matka, nie. Keď videla svoju malú dcérku, drobnú, bledú, s červenými očami, nedokázala to. Predtým, dokázala použiť oheň na svoju obranu, na útok, ale teraz nie. Nebola toho schopná. Aj Liam bol omráčený ako ona. Ani jeden z nich nedokázal nič urobiť, len neveriacky sledovali svoje dieťa. A zo zálohy ich napadli tí dvaja. Liama zabili, ňu Liam ochránil. Bol strážca. Aj napriek tomu, že ona vedela bojovať. Nakoniec to všetko zostalo na jej synovi, na Alexandrovi. Musel zabiť aj Elizabeth a ona ho za to znenávidela. Znenávidela všetko, čo robila doteraz. Ľutovala, že stretla Liama, ľutovala, že sa s ním rozhodla odísť, pretože nechcela niesť tú istú ťažobu, dokonca ešte horšiu ako Anes. A znenávidela ich. Všetkých. Jediný, na kom si to mohla vyliať, jediný kto jej mohol pripomínať minulosť, bol Alexander. Rozhodla sa od neho odstrihnúť, nebol jej syn, nebol jej ničím. Nepoznala ho a tak sa vrátila späť. Rozkázala dhampýrovi aby nikde nehovoril o ich vzťahu, aby ju nikdy nevyhľadal. Už nikdy nechcela toho dhampýra vidieť. Bol... niečo čo malo umrieť na tej lodi. To si myslela vtedy.
Vrátila sa späť. Vrátila sa na dvor, ku svojej rodine. Začlenila sa späť do rodiny, nič nevysvetľovala a oni to vzali. Vlastne, oni ani nič vedieť nechceli, pretože hoci bola z hlavnej vetvy rodiny, stala sa vyvrheľom. Odpadom. Nevyhodili ju však z rodiny. Nemohli. V podstate si mohla robiť čo len chcela. Ibaže ona nechcela byť taká ako kedysi. Netúžila po dobrodružstve a tak, keď za ňou Anes prišla s požiadavkou, či by sa k nej nepridala, vyhodila ju. Znova. Ani s ňou už nechcela mať nič spoločné. Veď keď sa to tak vezme do detailou, bola to jej chyba! Len a len jej! Ona svoju dcéru odvrhla, zatiaľčo tá jej.... zožierala ju žiarlivosť a nenávisť voči celému svetu. A vtedy sa pred jej dverami objavil EvanWeis, ktorý sa stal jej snúbencom. Dúfala, že to zmení jej život, že jej život bude lepším a ona zabudne.
Škoda, že život neplynie tak, ako by sme si želali.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Propagace:
Chceš taky vyměnit ikonku? Napiš do reklam.