Strážkyně - Traila Tone

8. února 2013 v 15:33 | Rose |  Profily
Jméno: Traila Tone
Věk: 31
Datum narození: 27.7. 1982
Místo narození: miesto narodenia neznáme (viac životopis)

Vzhled: Ako prvé si na nej určite všimnete až príliš dlhé žiarivo červené vlasy. Čierne oči si v tej záplave takmer ani nevšimnete, pretože tie vlasy upútajú všetku vašu pozornosť. Napodiv je vysoká a tiež dobre stavaná. No aj napriek svojej výške sa dokáže hýbať celkom ladne a takmer bez chybyčky, ak je to nutné. Na rukách má podivné jazvy po niekdajších rezoch, ktoré jej z nejakého dôvodu ostali a ona sa za ne nehanbí a ani ich nejako extra neskrýva. Ak nie je v práci, najčastejšie ju môžete vidieť v kraťasoch, tielku a teniskách, dokonca aj v zime, kedy má pod kraťasami hrubé pančuchy a namiesto tielka tričko s dlhým rukávom. Ak sa zhorší počasie, vždy na nej môžete vidieť dlhý tmavohnedý ošúchaný plášť, ktorý vyzerá celkom obnosene. Vlasy nosieva najradšej rozpustené, ale najčastejšie ju môžete vidieť ako ich má spletené do dlhého vrkoča.

Povaha: Na prvý pohľad vyzerá ako celkom veselá a hlučná osoba, ktorá neberie nič vážne. Pri prvom stretnutí s ňou o nej budete uvažovať ako o totálnom bláznovi, ktorý nevie čo to znamená vážnosť. Taktiež si o nej pomyslíte, že ako strážkyňa je totálne neschopná, pretože veľmi často sa potkýňa a robí chyby. Vlastne vôbec nepôsobí vážne, skôr ako zlý vtip. Veľmi často sa smeje a robí si z ostatných dobrý deň. Nezaujíma ju, či jej vtip vezmete dobre, alebo zle. Pre ňu je dôležité, že si z vás srandu urobí. Vďaka jednému morojovi, sa naučila čítať z výrazov a rôznych pohybov tých okolo seba. Veľmi rýchlo dokáže pochopiť a vyčítať z vás, všeobecné informácie, no nič presné, nie je telepat. Len odhaduje na základe vašich výrazov, pohybov a toho čo o vás vie. No toto je jej povaha v spoločnosti, ak ju vidíte. Hneď ako sa zatvoria dvere a všetci zmiznú z dohľadu, Traila vôbec nie je veselá ani usmievavá. Je neutrálna a dalo by sa povedať, že znudená až apatická. Ak však nastane vážna situácia a tou je napadnutie jej zverenca Strigojmi, zvážnie. Vôbec nie je nešikovná a ani nie je žiadny blázon. Môžete mať pocit, že je to celkom iná osoba. Akoby sa otočila o 180°, pravdou však je, že toto je jej skutočná povaha. Jej veselý úsmev je hneď ta-tam a nahradí ho iný úsmev. Úsmev z radosti zo zabíjania. V skutočnosti je sadistka vyžívajúca sa v mučení a ubližovaní. V istom zmysle jej je úplne jedno kto to odnesie. Dokonca jej ani nevadí ak je to ona sama, ak ju to priblíži k jej skromnému cieľu. Nebojí sa smrti a pri boji je na nej vidno, že by sa jej hodila do náruče so šťastným úsmevom na perách. Napriek tomuto všetkému však v sebe skrýva sentimentálnosť a tichý smútok. Avšak toto veľmi skrýva za všetko vyššie zmienené tak verne, že to nejde poznať.



Životopis: Narodila sa 27. Júla roku 1982. Nikto, dokonca ani ona nevie kde. Rodičov nikdy nepoznala a jej pestúni jej povedali, že jedného dňa ju proste našli pred svojimi dverami. V jej perinke bol list, ktorý odkazoval na akúsi osobu. Jej pestúni však tú osobu nehľadali. Okrem mena tej osoby tam bolo napísané aj jej meno. Traila. Preto sa prestúni rozhodli pomenovať ju Traila a neskôr dostala aj ich priezvisko. Život mala celkom pokojný. Účastnila sa krúžkov a bola veselá, aj napriek tomu, že pestúni jej narovinu povedali, že nie je ich. No ona ich milovala a oni milovali ju. Pretože, oni vždy chceli dieťa, no sami ho mať nemohli. Preto sa jej vtedy ujali s radosťou a milovali ju ako vlastnú. Pre ňu to vždy boli jej vlastní rodičia a po tých skutočných nikdy nepátrala. Pre ňu to boli a aj sú cudzí ľudia. Chodila na všetky krúžky ktoré mali niečo spoločné s bojovými umeniami, pretože nechcela byť slaboch, nechcela byť na niekom závislá. A bola dobrá, veľmi rýchlo sa dokázala vypracovať, až ju tréneri nemali čo naučiť. Z toho dôvodu po dvanástich rokoch aktívneho trénovania bojových umení skončila. Keď skončila strednú školu, čo bolo asi vo veku devätnásť rokov, rozhodla sa nájsť osobu ktorej meno bolo napísané v liste ktorý mala v perinke. Nebolo to z toho dôvodu, že by dúfala, že stretne svojich rodičov, ale tak nejako vedela, že sa dozvie niečo nové a ona bola v tej dobe ešte veľmi zvedavá. Viac ako bolo zdravé. Našla tú osobu a vydala sa tam. Z Francúzska to bola celkom dlhá cesta, keďže tá osoba bývala v Spojených štátoch, no napokon sa jej to podarilo. Našla tú osobu. Bol to chlap a veľmi a jej podobal. Až neskôr, až keď ju na privítanie takmer pripravil o život a úplne podupal jej sebadôveru sa dozvedela, že je to jej brat. V prvom momente naňho ostala pozerať ako vyoraná myš. S ústami dokorán, očami tiež. Ak by ju niekto mal prirovnať k animovanej postavičke, jednoznačne by ju prirovnal k Tomovi z Toma a Jerryho, ktorému sa niekedy jazyk vyroloval až von z úst, na zem. Tak sa začala jej druhá etapa života. Jej brat bol strážca, ale nemohol ju poslať do akadémie, aj keď mu bolo jasné, že by bola schopná naučiť sa všetko potrebné. Práve teraz bola braná ako radová dhampýrka. Preto sa rozhodol vziať si na nejakú dobu voľno a učiť ju. Išlo to rýchlo, keďže mala pomerne dobré základy a milovala boj, rovnako ako jej brat. Čoskoro ju naučil tie zvyšky ktoré nevedela a mohla ísť na skúšky. Keď robila skúšky mala dvadsaťjeden. Hneď na to bola pridelená jednému Morojovi ďaleko v Nórsku. Bola jeho jediná Strážkyňa a robila na plný úväzok. Doslovne. Barius Ries. Žil na takej samote, že nemala čo robiť a doslova krútila palcami. Spočiatku sa nudila, pretože Barius nebol nadšený tým, že má strážkyňu. V skutočnosti nemal ženy vôbec rád. Dôvod? Ten sa dozvedela až oveľa neskôr. Mal päť sestier a on bol najmladší. Správali sa k nemu ako k dievčaťu. Nenávidel to, aspoň to jej hovoril. Po roku si uvedomil, že sa jej nezbaví a nemôže ju ani poslať preč. Pretože ona, ako správny strážca nepôjde, ale zároveň si obľúbil jej normálnu povahu. Nebola ako jeho sestry ale ani ako strážcovia s ktorými sa stretol predtým. Bola otvorená, veselá a normálna. Takto sa to ťahalo zopár rokov, presnejšie až pokým spolu neoslávili jej dvadsiatesiedme narodeniny a Bariusove tridsiatedruhé. Mali narodeniny v ten istý deň, preto oslavovali spolu a vždy sa ohromne zabávali. Milovala ho, milovala Bariusa. Naplno si to však uvedomila až v deň, keď na nich zaútočila dvojica strigojov. Jedného sa jej podarilo zabiť, no toho druhého nie. Barius utiekol a ona dúfala, že za ním Strigoj nepôjde. Nešiel. Vzal si ju. Mal priniesť jedlo niekomu inému a tak ju so sebou vliekol až kým sa neblížil úsvit a vtedy sa skryl a ňu uveznil. Stále bola na pokraji bezvedomia a vedomia, neschopná pohybu, či zdravého myslenia. Len bábika. Vlieklo sa to... ani nevie ako dlho sa to vlieklo, keď zrazu ich ktosi našiel. Barius neutiekol tak, ako predpokladala. Prenasledoval ich. Akýmsi zázrakom toho Strigoja zabil. Nestihla sa ho opýtať ako, pretože Strigoj bol príliš blízko svojim priateľom a oni sa znova rozdelili. Lenže tentokrát sa vezňami stali obaja. Aj ona, aj Barius. Odvliekli ich kamsi, dodnes nevie čo to bolo za miesto. Nechali ich v jednej miestnosti a niekto prišiel až po veľmi dlhej dobe. Ona bola priviazaná za ruky a visela zo stropu. Ruky od seba. Vtedy prišla k rezným zraneniam. Strigoj sa vyžíval v pomalých rezoch nožom, ktoré v Bariusovi dráždili hnev aj hlad. Nevie ako dlho to trvalo, nespomína si dokonca ani na to, ako sa to stalo, ale vie, že v jednom momente tam bola len ona a Barius a v ďalšom tam s nimi bol ešte niekto. Nevie kto, pretože sa znova potácala na hraniciach bezvedomia a vedomia. Nechápala prečo ich nezabijú, prečo ich nechávajú žiť. No zrazu bola dole, nevisela zo stropu, ale bola na zemi, dole a Barius ju držal v náručí. Spomína si na tie krátke záblesky vedomia. Plakal. Tá ďalšia osoba im dala napiť. Boli tam dve osoby. Dvaja strážci. Chceli ju tam nechať, pretože prioritou boli Morojovia, no Barius ju vzal. Niesol ju aj keď nevládal. A to bola chyba. Zabil ho jeden zo Strigojov, ktorí ešte zostal skrytý, ktorého si Strážci nevšimli a on tam na nich čakal. Odtrhol mu hlavu skôr ako by človek stihol povedať "A sakra." Jeho telo, spolu s ňou padlo na zem. A Strážci nechápali kde sa to vzalo. Neveriacky pozerala na miesto, kde bola kedysi Bariusova hlava. Strážci sa pustili do boja. A ona sa snažila pozbierať zo zeme. Plakala. Nechcela si to priznať. Priznala si to až keď ju chytil ďalší Strigoj a ňu premohla zúrivosť. Hnev. Ale aj nepochopiteľná radosť. Radosť, že ho pomstí, že ich zabije. Zničí to, čo zničilo ju. Spolu s ostatnými strážcami, v značne vážnom stave, mnohými zraneniami sa napokon dostala von. Hneď ako sa dostala von, premohla ju únava a jej telo viac nebolo schopné sa ďalej pohybovať. Stratila vedomie. Už viac nebola medzi bezvedomím a vedomím. Nie, tentokrát to bola len tma a inak nič. Keď sa prebrala videla len bielu. Oslepilo ju to. V prvom momente hľadala Bariusa, kričala jeho meno. No hneď ako sa ozval hlas jej brata a uvidela jeho žiarivo červené vlasy, rovnaké ako sú tie jej. Upokojujúci hlas jej brata, ktorý k nej potichu prehováral, že jej zverenec je mŕtvy, ale že je úžasná, že prežila, že je úžasná, keď dokázala bojovať so Strigojmi spolu so Strážcami ktorí ich prišli zachrániť všetkých čo tam Strigojovia priviedli, aj napriek svojmu stavu. Svojej podvýžive, vyčerpaniu a zúboženiu. Rozplakala sa a plakala. Len plakala. A jej brat tam len ticho sedel. Keď sa vyliečila, nejakú dobu bývala u brata a dostala ďalšieho Moroja. Bola to rodina. Mali dvoch strážcov, ktorí sa striedali. Raz ich napadol Strigoj, no bolo ľahké odstrániť ho. Vyžívala sa v tom keď ho zabíjala. A tá rodina to videla. Deti sa jej báli a tak ju preložili. Podobne ju preložili ešte niekoľkokrát, pretože buď nevyhovovala rodine, nepáčil sa im jej štýl, alebo u považovali za slabocha. Vždy sa niečo našlo. Napokon ju poslali do akadémie svätého Vladimíra. Brat jej to miesto spomínal a ona bola vždy zvedavá, čo to je za miesto. Tešila sa tam, aj keď vedela, že to znamená jediné: už viac nebude zabíjať Strigojov. Pretože na školu nezaútočia. Odkedy umrel Barius sa zmenila. Nebola taká akou bola predtým a počas svojho pobytu uňho. Dáva si za vinu jeho smrť a v zabíjaní Strigojov sa vyžíva len z toho dôvodu, že za každým z nich vidí toho, ktorý mu utrhol hlavu. Avšak... pravdou, ktorú odhalil len jej brat, a preto aj požiadal aby ju poslali k sv. Vladimírovi, je tá, že si veľmi želá nájsť niekoho kto ju zabije. Strigoja ktorý jej utrhne hlavu presne tak isto ako ju utrhli Bariusovi.

Názor: V tejto veci je Traila celkom rozpoltená. Jedna jej časť je všetkými desiatimi pre to, aby s nimi Morojovia bojovali bok po boku, no na druhej strane o tom nechce ani počuť, pretože to by znamenalo oveľa viac problémov pre samotných strážcov. Pozerá sa na to logicky. Ak bude slabý Moroj, aj keď užívajúc mágiu, na bojisku, Strigoj pôjde po ňom a oni budú musieť Morojov chrániť na otvorenom priestranstve bez možnosti úteku. Na druhej strane by to však mohlo znamenať zefektívnenie boja a menšie straty dhampýrov. Skutočne je v tom rozpoltená. Najmä ak vezme do úvahy, že si užíva boj. Avšak, v tomto prípade stojí za názorom väčšiny strážcov.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Propagace:
Chceš taky vyměnit ikonku? Napiš do reklam.